Buddhovo učenie

Buddha veľmi jasne a pomocou príkladov zo života vysvetľoval, čo je skutočné a čo podmienené. Ak to pochopíme, umožní nám to zažívať trvalé šťastie. V buddhizme neexistujú žiadne dogmy a každé tvrdenie je možné podrobiť skúmaniu a overiť si ho. Vďaka určitým meditáciám sa intelektuálne poznanie stáva zážitkom. Špecifické prostriedky chránia výsledky, ktoré boli dosiahnuté. Cieľom Buddhovho učenia je dokonalý rozvoj všetkých schopností tela, reči a mysle.

Karmapovia

Gjalwa Karmapa je prvým vedome sa inkarnujúcim lámom Tibetu. Pred 2500 rokmi sa objavil po boku Buddhu Šákjamuniho ako bódhisattva Milujúce oči (tib. Čänräzig). Následne sa mnohokrát zrodil v Indii ako realizovaný jogín. Od 12. storočia sa rodil severne od Himalájí už ako Karmapa. Vo svojej šestnástej inkarnácii musel v roku 1959 z dôvodu čínskej agresie odísť z Tibetu, aby tak chránil ďalšiu existenciu línie Karma Kagjü. S pomocou svojich západných žiakov preniesol vedomosti o podstate mysle do moderného sveta. Súčasný sedemnásty Karmapa Thaje Dordže odišiel z okupovaného Tibetu do slobodnej Indie na jar roku 1994 vo svojich 11 rokoch. V roku 2000 navštívil Európu a svoje centrá, založené pod vedením Lámu Ole Nydahla.

Láma Ole Nydahl

Láma Ole je jeden z mála západniarov, ktorý je plne kvalifikovaný ako láma a meditačný majster v tradícii Diamantovej cesty. V roku 1969 sa spoločne so svojou ženou Hannah stali prvými západnými žiakmi 16. Gjalwu Karmapu, jedného z najväčších jogínov tohto storočia, hlavy línie Karma Kagjü. Karmapa Oleho a Hannah hlboko inšpiroval a požiadal ich, aby priniesli buddhizmus na Západ. Od roku 1972 nonstop cestujú a odovzdávajú učenia Diamantovej cesty. Založili už okolo 500 buddhistických centier línie Karma Kagjü po celom svete, väčšinu z nich v Európe.